Na drôte je celý svet
Dalšie sluzby INTERNETu :
FTP
GOPHER
VERONICA
WORLD WIDE WEB - WWW
Na Internet je možné pozerať sa ako na novodobý technický zázrak, na “sieť sietí”, ktorá ľuďom a ich počítačom prináša doposiaľ netušené možnosti komunikácie. V tomto smere je asi možné prirovnať Internet k sústave diaľníc, ktoré ale namiesto miest, veľkomiest i malých mestečiek prepájajú veľké, malé i tie najmenšie počítače. V skutočnej sústave diaľníc sú ešte veľmi dôležité jej technické paremetre, ako šírka a nosnosť jednotlivých vozoviek a pod. Avšak oveľa dôležitejšie môže byť to, aké lokality tieto diaľnice prepájajú a k čomu ich ľudia využívajú. Isto nie je ťažké pochopiť, že existencia vhodnej cestnej a diaľničnej siete je nevyhnutnou podmienkou k rozvoju celých regiónov ako v oblasti obchodnej, turistickej, tak aj v mnohých ďalších oblastiach.
Podobne je to aj v prípade Internetu. Taktiež on je v užšom slova zmysle iba komunikačnou infraštruktúrou alebo dopravným systémom, určeným na prenos dát medzi počítačmi. V širšom slova zmysle je však potrebné zahrnúť do Internetu aj všetko to, čo svojimi komunikačnými možnosťami sprístupňuje - napr. celé neprieberné
množstvá informačných zdrojov najrôznejšieho charakteru: od jednoduchých archívov so súbormi všetkých druhov až napr. po špecializované informačné servery, ktoré svojim užívateľom priebežne poskytujú informácie o počasí , údaje o aktuálnom dianí na burze, spravodajstvá z celého sveta a pod.
Oveľa dôležitejší bude zrejme spôsob, akým ľudia využívajú tieto informačné zdroje, a k čomu a ako využívajú možnosti komunikácie a ďalšie početné služby, ktoré im Internet prináša. Využívajú ich takým spôsobom, ktorý z doposiaľ izolovaných ostrovčekov vytvára jednoliaty celok, v ktorom sa strácajú akékoľvek geografické hľadiská a nezáleží v ňom na fyzickom umiestnení. Užívatelia Internetu sa tak sťahujú do niečoho, čomu sa priznačne hovorí “ globálna dedina” (global village) - globána kvôli svojmu dosahu a dedina preto, že všetko je tu postavené skôr na distribuovanom princípe a vzťahoch typu “ rovný s rovným” ako na hierarchickom princípe nadradenosti a podradenosti, ktorý by bol typickejší pre striktnejšie organizované “ globálne mesto”.
Pri tom ternín “sťahovanie” tu asi nieje príliš na mieste, pretože nikto sa fyzciky nesťahuje - každý sa iba pripája k univerzálnemu prenosovému prostriedku, ktorý mu hneď sprístupní všetko čo už bolo obdobne pripojené. Súčasne s tým sa každý nový pripojený ocitá v úplne novom priestore a svete. Ten mu prináša doposiaľ netušené možnosti a šance, a na druhej strane so sebou prináša i určité zvyky, konvencie i trendy, ktoré
pre novo prichádzajúce nemusí byť spočiatku úplne priehľadné, a na ktoré je v niektorých prípadoch nevyhnutné určitú dobu si zvykať. Ide o svet vytvorený ľuďmi, využívajúci najmodernejšiu výpočtovú a telekomunikačnú techniku a pomenovaný príznačne “ cyberspace” - doslova: kybernetický svet.
Poďme sa teraz ponoriť do tohto kybernetického sveta a nechajme sa chvíľu unášať jeho možnosťami a životným štýlom jeho obyvateľov. Majme pritom na pamäti, že Internet je iba jedným zo stavebných kameňov tohto “ kybernetického sveta” - kameňom síce najvýznamnejším, ktorý by sám o sebe vystačil pre všetky významné stavby tohto sveta, ale nie však jediným stavebným kameňom . Vedľa Internetu totiž existuje celý rad ďalších rozľahlých počítačových sietí , ktoré poskytujú v zásade rovnaké principiálne možností (ale väčšinou v menšom meradle, o niečo v odlišných podmienkach a pod.).
Elektronická pošta víťazí na celej čiare
Ak sa chcete s niekym dohovoriť a dotyčný nestojí práve vedľa vás, siahnete najskôr po telefóne. Pritom však predpokladáte, že príslušná osoba je práve v dosahu verejnej telefónnej siete a v danom okamžiku je schopná a ochotná sa s vami baviť. Nemusí to byť splnené v tom prípade, ak niekoho zháňate na druhej strane zmegule a vďaka časovému rozdielu ho prerušíte z hlbokého spánku. Ani vtedy, ak voláte len miestne ale dotyčný má dôležitú poradu, schôdzku alebo je práve zamestnaný naliehavou prácou, a nemá čas, či chuť sa s vami vybavovať. Určitým riešením môže byť telefónny záznamník a fax, ale ani ich možnosti nie sú úplne ideálne.
V kybernetickom svete však máte k dispozícii ešte jeden, veľmi šikovný prostriedok, ktorý môžete využiť pri komunikácii s inými ľuďmi - a nielen s nimi. Ide o elektronickú poštu, ktorá vám umožňuje prenášať vaše správy a odkazy vo forme písaných textov a doručovať ich v časoch, ktoré sa môžu merať na minúty a sekundy.
Elektronická pošta má pritom niekoľko zásadných predností : svoje správy môžete vystavovať a odosielať vtedy, keď sa to práve hodí vám, zatiaľ čo ich príjemca si ich môže odoberať a čitať vtedy, keď sa to hodí zase jemu. Nejde tu o interaktívnu službu, ktorá by vyžadovala súčasnú aktivitu oboch strán, ale o službu skôr dávkového charakteru. Veľa činností spojených s odosielaním a príjmom elektronickej pošty, môže byť pritom vhodne zautomatizovaných - program, prostredníctvom ktorého svoju elektronickú poštu spracovávate, môže viesť celé adresáre, z ktorých si vyberiete len konkrétneho adresáta, a dotyčný program potom za vás sám vyplní všetky potrebné zložky elektronickej adresy. Na koniec správy potom môžete dokonca automaticky pripojiť aj časť textu, ktorý ste si vopred pripravili ako svoj vlastný podpis. Ak mu to zadáte je poštovný program schopný rozoslať jednu a tú istú správu celej skupine adresátov, je schopný archivovať všetky odoslané i všetky došlé správy a v mnohých prípadoch (okrem tých najjednoduchších programov pre elektronickú poštu) je schopný došlú poštu triediť podľa rôznych kritérií. Snáď najvyšší stupeň automatizácie potom dosahujú príslušné programy pri generovaní odpovedí na došlé správy - v tomto prípade dokážu samostatne vyplniť nielen adresu príjemcu ale tiež môžu vložiť do odpovede pôvodný text (vhodne graficky odlišený) a na vás ponechá len vkladanie poznámok , ktorými reagujete na konkrétne časti pôvodného textu.
Jednotlivé správy, prijaté prostredníctvom elektronickej pošty, je možné veľmi ľahko vymazávať bez akýchkoľvek odpadov či zbytkov (čo veľmi oceňujú všetci, ktorým ekológia leží na srdci). Na druhej strane je ale možné ich akokoľvek dlho archivovať a kedykoľvek neskôr sa k nim vracať, citovať ich , odvolávať sa na ne, či iným spôsobom ich spracovávať.
Elektronická pošta môže byť veľmi lacná, oveľa lacnejšia, než bežná listová pošta, a pritom o veľa& rýchlejšia . Jej rýchlosť závisí síce tiež na spôsobe pripojenia príjemcu a adresáta, ale v praxi sa merá skôr na minúty a sekundy, než na dni a týždne. Skúste si napr. za jeden deň vymeniť niekoľko “obrátok” s jedným a tým istým adresátom - prostredníctvom elektronickej pošty to ide veľmi jednoducho, pri použití bežnej listovej pošty nemáte vôbec šancu. Možno sa potom čudovať, že počítačoví nadšenci prezývajú bežnú listovú poštu “slimáčou poštou”?
Počet ľudí dosiahnuteľných elektronickou poštou sa s rýchlym rastom “kybernetického sveta” neobvyklým tempom zvyšuje. Napríklad začiatkom roku 1993 sa denný prírastok pohyboval okolo 10000 osôb. Ku koncu roku 1994 sa celkový počet osôb používajúcich nejakú formu elektronickej pošty odhaduje na 200 miliónov. Pri tom je vhodné uvedomiť si, že nejde vôbec len o užívateľa Internetu - exustujú totiž vo veľkom množstve i ďalšie siete s mnohými a mnohými užívateľmi, ktorí tiež môžu používať elektronickú poštu, ale často založenú na trochu odlišných technických princípoch. Z významnejších sietí zahraničnej proveniencie možno menovať napr. sieť EARN/Bitnet, COMPUSERVE, Delphi, America OnLine, Genie, FIDO a ďalej všetky systémy elektronickej pošty na báze štandardu X.400, ktoré sú po celom svete prevádzkované organizáciami spojov. Z tuzemských je vhodné vymenovať aspoň systém elektronickej pošty Mail602. Všetky tieto systémy sú však s Internetom prepojené pomocou tzv. poštových brán, ktoré umožňujú automatický prenos správ z jednej siete do druhej. Užívateľovi, ktorý pracuje na úrovni elektronickej pošty sa zdá, že je pripojený do jednej veľkej celosvetovej siete. Nie náhodou je potom táto celosvetová sieť označovaná jednoducho ako “The Net” (doslova - sieť), prípadne “The Matrix” a pod.
Elektronická pošta nemusí slúžiť pre potreby osobnej korešpondencie. Napr. prezidentský kandidát Bill Clinton ju účinne využíval už v predvolebnej kampani a po svojom zvolení zaviedol Internet i s elektronickou poštou a ďalšími sieťovými službami až do Bieleho domu. Dnes mu môže týmto spôsobom písať ktokoľvek, kto má k elektronickej pošte prístup a naopak ktokoľvek môže elektronickou cestou získavať veľkú časť voľne dostupných materiálov, ktoré Biely dom a iné vládne inštitúcie USA produkujú. Clintonov príklad následovali potom aj ďalší ústavní činitelia v USA, takže dnes sa napr. voliči môžu obracať na senátorov a kongresmanov i prostredníctvom elektronickej pošty. Obľúbili si ju i ďalší štátnici - svoju prvú správu poslala napr. aj anglická kráľovná Alžbeta. Svoju premiéru v diplomacii elektronická pošta mala vo februári 1993, keď švédsky premiér Carl Bildt blahoželal prezidentovi Clintonovi k tomu, že USA zrušilo svoje embargo voči Vietnamu.
Výraznejšiemu vstupu elektronickej pošty do úradného styku zatiaľ ešte stále bráni jej relatívne malá bezpečnosť - je totiž pomerne ľahké sfalšovať adresu odosielateľa či iné časti správy. Odborníci sa síce snažia, a objavujú rôzne spôsoby zabezpečenia elektronickej pošty proti najrôznejším oprávneným zásahom, ale dôslednejšie presadenie týchto metód do praktického života v “kybernetickom svete” je zatiaľ ešte stále v nedohľadne.
Napriek tomu elektronická pošta stále výraznejšie zasahuje takmer do všetkých oblastí ľudského života. Dokáže ľudí zoznamovať - existujú už aj manželstvá uzavreté po zoznámení cez elektronickú poštu. Dokáže sprostredkovávať obchody , dokáže doslova zachraňovať životy - napr. keď jednému lekárovi umožní konzultovať s iným lekárom. V poslednej dobe preniká elektronická pošta dokonca aj do vianočných zvykov: donedávna napríklad deti písali svoje listy Ježiškovi na papier a dávali mu ich večer za okno. Na konci roku 1993 však už mohli deti posielať svoje listy a svoje želania Ježiškovi (alebo skôr Santa Clausovi) priamo na severný pól elektronickou poštou, prostredníctvom Internetu. Zaujímavé bolo, že kybernetický Santa Claus mal hneď tri rôzne adresy. To, či všetkým detským dušičkám stihol včas a správne odpovedať, a hlavne splniť ich želanie, to v dobe písania tohto článku nebolo ešte známe.
Elektronická pošta je skutočne neoceniteľná - kto si raz zvykne na jej možnosti a schopnosti už by o ňu veľmi nerád prišiel. Ale aj ona má svoje nedostatky . Ak chcete napr. prostrednictvom elektronickej pošty požiadať niekoho o radu, musíte vedieť, na koho sa chcete obrátiť. Alebo naopak ak sa chcete vy podeliť o svoje skúsenosti s niekym iným, musíte vedieť s kým.
V kybernetickom svete našťastie existuje hneď niekoľko mechanizmov pre vzájomnú komunikáciu celých skupín užívateľov, ktoré spája spoločný záujem o určitú problematiku. Ide pritom vždy o taký spôsob dialógu, v rámci ktorého jeden užívateľ sprístupňuje svoje oznamy viacerým užívateľom. Konkrétna forma môže byť napr. taká , že svoj príspevok odošlete elektronickou poštou na vopred dohodnuté miesto (na špeciálnu adresu), na ktorom sa nachádza zoznam všetkých účastníkov príslušnej skupiny, a odtiaľ je potom tento príspevok rozosielaný (opäť elektronickou poštou a veľakrát bez zásahu človeka) všetkým, ktorí sú v tomto zozname uvedení.
Naznačená forma skupinovej diskusie predstavuje tzv. elektronickú konferenciu. Je prostriedkom, ktorý je v súčasnej dobe využívaný skutočne hromadne. Inú možnosť predstavujú tzv. sieťové news. Tie je možné predstaviť ako diskusné príspevky, “zabalené” do tématických skupín (tzv. newsgroups) a akoby “kolujúce éterom”. V podstate ktokoľvek si potom môže z vlastnej iniciatívy kedykoľvek “stiahnuť” a prečítať príspevky z určitej tématickej skupiny či skupín a prípadne do nich prispieť svojimi názormi, postrehmi, námetmi a pod.
Nech už je konkrétna forma vzájomných diskusií vo väčších skupinách či kolektívoch akákoľvek, zaujímavý je výsledný efekt tejto možnosti. Umožňuje totiž vznik celých virtuálnych komunít ľudí, ktorí vedú istú formu spoločenského a intelektuálneho života prostredníctvom siete. Života zaujímavého aj tým, že sa vňom celkom stierajú niektoré rozdiely, ktoré by inak mohli byť veľmi významné. Ako hovorí jeden dnes už známy vtip, v Internete neviete, že sa bavíte so psom, a nie s človekom. Je to síce trochu zveličené, ale pri vstupe do virtuálnej komunity nemusíte dbať na svoje vhodné oblečenie a môžete sa plne sústrediť na formuláciu sovjich názorov.
Nikomu nebude prekážať, že nie ste napr. oholený či nalíčená a sedíte doma v teple, pohodlí a trebárs v papučiach, alebo vás škrtí límec obligátnej bielej košele, bez ktorej do svojho zamestnania nemôžete jednoducho prísť. Pokiaľ to sami o sebe nerozhlásite či nedáte inak najavo, nikto nezistí, akú máte farbu pleti, akého ste náboženského vyznania, akého ste pohlavia atď. Život vo virtuálnych komunitách môže byť veľmi milosrdný k najrôznejších handicapom, ktoré jednoducho neberie navedomie. Rovnako tak dokáže byť aj veľmi neľútostný, napríklad, keď vyjadríte svoj názor, s ktorým ostatní nesúhlasia a dajú vám to patrične dôrazne najavo.
Život vo virtuálnych komunitách, ktorý nepozná geografické ani veľa iných hraníc, však môžu vyhovovať i iné formy medziľudskej komunikácie, sprostredkovávané sieťami. Ak niekomu napríklad nevyhovuje, že elektronická pošta a jej služby neprebiehajú v reálnom čase, má možnosť využiť aj také prostriedky, ktoré v reálnom čase fungujú. Príkladom toho môžu byť rôzne videokonferencie, prenášané naživo prostredníctvom siete. Tak ako so zvukom, tak aj s obrazom, ktorý sa niekedy pomalšie mení (aby sa viac šetrilo s prenosovou kapacitou resp. aby sa vystačilo aj s takou, ktorá je k dispozícii). Pre tých skromnejších existuje možnosť prenosu živého zvuku, ktorý možno využiť napríklad k šíreniu priebehu významného jednania, konferencie doslova po celom svete. Alebo aj k šíreniu rozhlasového vysielania - aj to je dnes v Internete skutočnosťou .
Pre tých najskromnejších, ktorí nemajú k dispozícii dostatočne veľkú prenosovú kapacitu, je k dispozícii možnosť “živého” prenosu písaných správ - to, čo ktorýkoľvek z účastníkov takejto diskusie napíše na klávesnici svojho počítača, súčasne vidia na obrazovkách svojich počítačov aj ostatní účastníci diskusie, ktorí sa môžu nachádzať v podstate kdekoľvek na svete. Tento tzv. “chat” (“pokec”), prebieha v rámci Internetu v podstate nepretržite, navyše v mnohých témetických oblastiach súčasne, - napr. tzv Internet Relay Chat.
Záujemca o účasť si vyberie tématickú skupinu a kedykoľvek “vstúpi” do hry, - začne prijímať správy, ktoré tvoria priebežnú diskusiu, a prípadne na ne reaguje vlastnými podnetmi a názormi. Je len technickou otázkou, ako zabrániť chaotickému “skákaniu do reči” - čo už existujúce aplikácie dokážu zabezpečiť viacmenej same.
Nielen diskusiou je človek živý
tom, že informácie majú svoju cenu, dnes už pochybuje len málokto. Informácií sa vytvára naozaj veľmi veľa a taktiež ich rýchla distribúcia už dnes nie je zďaleka takým problémom, akým bola niekedy. V dnešnej dobe je problém skôr niekde inde - ako sa človek môže účinne brániť prílivu takých informácií, ktoré nepotrebuje, ako sa naopak môže čo najefektívnejšie a najľahšie dostať k takým informáciám, ktoré potrebuje. A práve to umožňujú dnešné počítačové siete a nimi vytváraný kybernetický svet. Doba, keď sa informácie distribuovali každému, kto by mohol mať o ne záujem sú nenávratne preč - ak o ne v konkrétnom prípade záujem nebol, jednoducho ich bolo možné ignorovať, zahodiť, zmazať, či inak eliminovať. Takáto stretégia nie je mysliteľná, pretože už samotné náklady na plošnú distribúciu sú vzhľadom k objemu nových informácií neúnosné - o potrebnej prenosovej kapacite už nehovoriac. Nakoniec by príjemcovia pri tejto stratégii nerobili nič iné, ako sa zaoberali veľkým množstvom pre nich neužitočných informácií, kým by našli nejakú, ktorá je pre nich naozaj potrebná.
Dnes sa musia informácie získavať úplne iným spôsobom. Ak ich nie je možné direktívne distribuovať, je potrebné, aby si záujemcovia “chodili” pre ne sami. Dá sa to zariadiť už tak, aby si každý záujemca “chodil” len preto, čo ho skutočne zaujíma (vtedy, keď sa to najlepšie hodí jemu). V súvislosti s tým sa dá ľahšie rešpektovať aj to, že informácie majú svoju cenu, a že za ich poskytnutie, využitie sa musí platiť.
Kybernetický svet, vytváraný dnešnými počítačovými sieťami, ponúka celý rad mechanizmov k sprístupneniu informácií. Prakticky všetky tieto mechanizmy vychádzajú zo zásady, že záujemca si musí “dôjsť” sám pre to, čo naozaj potrebuje, a nie zo zásady, že informácie majú byť mechanicky rozosielané všetkým, ktorí by o ne mohli mať záujem.
Konkrétna škála mechanizmov, ktoré sú za týmto účelom v Internete k dispozícii, je pomerne bohatá. Najjednoduchšie sú tzv. anonymné FTP - archívy, ktoré si možno predstaviť ako sklady súborov. Ktokoľvek (aj úplne anonymný užívateľ, preto “anonymné” archívy) môže prísť (v skutočnosti prihlásiť sa prostredníctvom siete k príslušnému počítaču) a nahrať si také súbory, ktoré potrebuje (prostredníctvom protokolu FTP, File Transfer Protocol). Musí však vedieť, aké súbory chce a kde sa nachádzajú. To sa väčšinou musí dozvedieť inou cestou.
Dnes už však majú užívatelia k dispozícii aj také služby, ktoré za nich dokážu vyhľadávať súbory na anonymných FTP archívoch - predarchívoch. Príkladom môžu byť služby Archie a Parker, založené na nasledujúcej myšlienke: každý správca anonymného FTP - archívu môže svoj archív prihlásiť u toho, kto prísušnú vyhľadávaciu službu vykonáva. Ten potom pravidelne (napr. 1x mesačne) jeho archív prezrie, pamätá si aké súbory tu našiel a výsledky si uloží do svojej vlastnej databázy. Koncový užívateľ, ktorý potrebuje nájsť niečo konkrétne, sa obráti na prevádzkovateľa vyhľadávacej služby (Archie, Parker ...) Pokiaľ sa v jeho databáze nájde údaj o požadovanom súbore, záujemca sa dozvie, do ktorého konkrétneho anonymného FTP - archívu (a kam, do ktorého adresára) si má pre požadovaný súbor dôjsť.
Pre mnohých užívateľov nie je takáto služba postačujúca - už len z toho dôvodu, že nehľadajú žiadny konkrétny súbor, ale skôr informáciu, údaj alebo niečo iné, čo nemá nevyhnutne formu súboru. Pre tieto prípady je k dispozícii napríklad služba s názvom Gopher. Doposiaľ sa vedú vedecké diskusie o tom, či ide o skratku z anglického “go for information” (doslova: “choď pre informácie”), alebo či bola táto služba pomenovaná po malom zvieratku, ktoré má domov v USA v miestach, kde bola táto služba vyvinutá (na univerzite v americkej Minnesote). V každom prípade je ale Gopher službou, ktorá poskytuje najrôznejšie informácie prostredníctvom systému menu.
Gopher je obrovské celosvetové menu, do ktorého možno vstúpiť odkiaľkoľvek a ktorým možno ľubovoľne prechádzať. Jednotlivé položky predstavujú ako vstupné body do iných menu (submenu, podmenu) tak i konkrétne zdroje (napríklad textové súbory s informáciami njrôznejšieho druhu, rôzne dátové súbory - grafické súbory s obrázkami, zvukové nahrávky atď. ). Jednotlivé položky menu môžu predstavovať aj odkazy (ukazovatele) na iné systémy menu , ktoré sa môžu nachádzať na iných počítačoch siete. Vďaka tomu, môžu byť jednotlivé sysémy menu vzájomne previazané takým spôsobom, že pre užívateľa sa v zásade stráca predstava o konkrétnom uzlovom počítači. Namiesto toho všetko splýva do jedného obrovského celku, v ktorom sa užívateľ pohybuje prechádzaním jednotlivých systémov menu. Jednotlivé položky týchto menu však pripravujú konkrétni správcovia konkrétnych uzlových počítačov, fungujúcich ako servery služby Gopher, takže výsledný komfort a náročnosť orientácie je na výsledku práce týchto správcov veľmi závislá.
Užívatelia však majú k dispozícii aj niektoré doplňujúce služby, ktoré im môžu uľahčiť prechádzanie systémov menu a vyhľadávanie konkrétnych vecí. Ide hlavne o službu s názvom Veronica, ktorá je schopná prehľadávať jednotlivé systémy menu a v ich položkách hľadať slová zadané užívateľom. Takže ak napríklad hľadáte nejaký zdroj informácií o počasí, zadáte službe VERONICA kľúčové slovo “weather” (anglicky počasie) a ona vám ponúkne zoznam položiek, v ktorých sa toto kľúčové slovo vyskytuje. Medzi nimi potom určite nájdete ako konkrétne súbory (ich popisy či mená obsahujú hľadané kľúčové slovo), tak aj položky, ktoré sú v skutočnosti ukazovatele na informačné zdroje, poskytujúce vám požadované informácie aj v inej podobe.
Služba Gopher zaznamanala po svojom uvedení do praxe obrovský rozmach. V súčasnej dobe však uvoľnuje získané pozície a ustupuje inej službe - World Wide Web, skr. WWW. Jej prednosťou je to, že svojim užívateľom dokáže predkladať najrôznejšie ponuky v oveľa krajšej a lepšej forme, než ako to dokáže služba Gopher - tá je v zásade len textová (resp. znakovo orientovaná) a ponúka iba riadkovo orientované menu, zatiaľ čo služba WWW dokáže svoje ponuky prezentovať v grafickej podobe. Do svojich ponúk dokáže začleniť akýkoľvek obrázok, rôzne formátovaný text, a dnes dokonca aj zvukové nahrávky, videosekvencie, či iné multimediálne prvky. Aktívne prvky, ktoré slúžia užívateľovi k voľbe ďalšieho postupu, môžu mať najrôznejšiu grafickú podobu napríklad verne zobrazujúcu predstavu trojrozmerného priestoru. Výsledkom potom môže byť výrazne intuitívna ponuka, z ktorej si užívateľ môže vybrať jednoduchým na to, čo ho zaujíma. Zrejme to je hlavným dôvodom súčasnej obrovskej popularity služby WWW.
Internet je svojou vlastnou revolúciou
Internet ako základný stavebný kameň súčasného kybernetického sveta prešiel za dobu svojej existencie zaujímavým vývojom. Spočiatku bol malou experimentálnou sieťou, slúžiacou potrebám rezortu obrany, teda záležitosťou skôr utajovanou ako široko zverejňovanou. Potom sa stal sieťou predovšetkým akademickou, slúžiacou potrebám vedy, výskumu a vzdelávania. Ako taký začal byť prezentovaný v širšej odbornej verejnosti, ktorá bola ešte vždy zložená len z pomerne úzkeho spektra ľudí, pôsobiacich na akademických pracoviskách. Akonáhle bol Internet sprístupnený i komerčným organizáciám, spektrum potencionálnych užívateľov Internetu sa rázom mnohonásobne rozšírilo a pokrylo vlastne celú ľudskú populáciu. Stalo sa tak zhruba na prelome rokov 1990 a 19991 ale ešte chvíľu trvalo, kým ľudstvo vzalo Internet patrične navedomie.
K tomu došlo až v roku 1993, keď sa Internet dostáva výraznejšie do povedomia širokej verejnosti. Vzápätí sa o ňom začínajú objavovať podrobné články aj v prestížnych novinách a časopisoch, ktoré sa problematikou počítačov a počítačových sietí doposiaľ príliš nezaoberali. O Internete sa začína hovoriť na najrôznejších fórach, stretnutiach a jednaniach. Veľa jednotlivcov a firiem náhle zisťuje, že ich prípadne pripojenie k Internetu by im prinieslo veľa užitočného, a tak sa naozaj pripájajú. Začínajú využívať služby, ktoré im Internet ponúka vrátane služieb ponúkaných za úplatu (odplatne) - tým sa zvyšuje záujem tých, ktorí takéto služby poskytujú a sú motivovaní k zdokonaľovaniu a rozširovaniu svojej ponuky atď. Všetci náhle zisťuhú, že Internet nie je len šikovným a efektívnym prostriedkom, ktorý dokáže pomáhať pri dojednávaní obchodov. Internet a ním sprostredkovávaný virtuálny svet sa náhle sám stáva miestom, kde sa dá obchodovať, a nie len iba pomôckou, nástrojom, či sprostredkovateľom.
Záujem o pripojenie k Internetu tak naďalej rastie, či skôr exploduje. Súčasne s tým sa rozvíja i samotný Internet - okrem iného sa zvyšujú prenosové kapacity jeho hlavných spojov a najrôznejších dielčich prípojok, čo zase umožňuje využívať náročnejšie multimediálne aplikácie. Tým sa roztáča nové kolo špirály, ktorá ešte ďalej eskaluje rast Internetu, ba aj celého kybernetického sveta ako takého. Pri súčasnom tempe by sa počet užívateľov Internetu do roku 2001 rovnal očakávanému počtu obyvateľov na svete. Vlastne už na úplne kybernetickom svete.
Takže, ak teraz uvažujete o vstupe do kybernetického sveta prostredníctvom Internetu, neváhajte !